Popri prerábaní bytu som si váhu materiálov veľmi neuvedomoval, síce som o nej vedel, ale nedochádzalo mi, že aká môže byť celková váha všetkých materiálov. Keď dorazili tento týždeň interiérové dvere, tak mi prišli celkom slušne ťažké. Všimol som si na dverách aj obložkách uvedenú váhu. Po sčítaní celkovej váhy som dostal skoro infarkt a s tým som sa zamýšľal nad tým, že koľko vôbec môže všetko spolu vážiť.

Po mojej skúsenosti so stierkovaním celého bytu musím potvrdiť fakt, že na stierkovanie stien a stropov stačí byť aj polodementným idiotom, ktorému sa ukáže jednoduchý postup so správnym náradím. Jasné, investícia do náradia sa môže zdať privysoká, ale na druhú stranu koľko si vypýta nejaký majster? Nemám šajn čo vôbec v dnešnej dobe taká práca stojí, ja som si na začiatku prerábania bytu povedal, že všetko musím zvládnuť sám, keďže dnes čo tak sledujem toho vie viac spraviť žien ako dnešných chlapov, ak sa im dá vôbec takto aj nadávať.

Keď som už spravil ten podhľad zo sadrokartónu, tak prečo to trochu nevyužiť a napadlo ma teda spraviť v kuchyni menšie vylepšenie. Vedieť už na začiatku tejto hry, že vyhodím za to toľko prachov, tak sa na to radšej vykašlem. Keby bolo ale keby, tak sme všetci lietadlá. Vymyslel som umiestniť do stropu zapustené reproduktory a do inštalačnej krabice vedľa zásuviek nad linku malé internetové rádio, aby bolo v jednom rámiku so zásuvkami a nejako to plus mínus autobus aj pekne vyzeralo a nezavadzalo. Rádio má v kuchyni veľa ľudí, tak prečo mať niekde nejakú ohyzdnosť, keď sa to dá aj nejako pekne schovať a navyše s kvalitným zvukom, teraz neberiem do úvahy samotnú kvalitu streamu nejakého rádia.

Posledný týždeň som mál v pláne stierkovať strop a steny, zvolil som jemnú sadrovú omietku Rimano GletXL od Rigipsu. Už som s ňou jednu izbu robil a nie je to veľmi zložité. Čo som chcel je jedna vec, čo som opomenul je vec druhá. Keďže som zvolil sadrokartónový podhľad, kvôli elektrike ktorá je tam schovaná a ako takému odhlučneniu dementného suseda o poschodie vyššie, tak som sa musel najprv popasovať s týmto problémom.

Najhnusnejšia robota zo všetkých prác je konečne za mnou. Tým je jednoznačne škrabanie starej stierky a chemoprenového lepidla z podláh, ktorým bolo prilepené linoleum k betónu. Na stierky som zneužíval trochu dôchodcov, ale podlahy som si musel odmakať sám, keďže som ich chcel hladké ako detská prdelka.

Predtým ako začnem s novým románom, tak to poviem na rovinu bez nejakej servítky na ústach. Len duševne chorý jedinec a čistý blázon vysolí prachy za 40 ročný komunistický byt panelákového typu v Petržalke v hodnote po čom dnes tieto byty idú. Presnejšie v prípade trojizbového bytu to je asi okolo 210 tisíc a v prípade štvorizbového bytu okolo 230 tisíc, ale v pôvodnom stave. Naozaj len duševne šľahnutý jedinec si zoberie hypotéku na desiatky rokov a k tomu ešte nejaký spotrebný úver ak nemá na celú hodnotu nehnuteľnosti, toto spraví naozaj len čistý blázon. Môj osobný a neodborný názor je, že nám tieto paneláky z éry komunizmu do pár desiatok rokov isto popadajú na hlavy, alebo sa rozsypú na prach a zostane len armatúra čo ich drží ako tak pohromade ak teda aj tá neskončí ako rôzne kovové zábradlia z čias komunizmu.

Keďže som už skončil s obkladaním jadra, tak som chcel dokončiť aj loggiu, aby som mal viac miesta kam uskladniť všetko z bytu a nezavadzalo mi to pri riešení stien a stropov. Jediné čo tam chýba je silikón na dlažbe a obklade po stranách, ale to budem riešiť na záver. Očistil som po dlhom trápení sa aj obklad od blbého vosku, ktorý slúžil na ochranu obkladu aby sa pri preprave nepoškodil. Osobne by som zavesil za gule do prievanu toho blbca čo také niečo vymyslel.