Už pár dní som zavesený na Youtube a počúvam rôznych pouličných muzikantov. Dosť často mám pocit, že to na tých hudobných nástrojoch vedia lepšie ako plno komerčných hudobníkov. Hlavne takých slovenských, keďže tu máme skutočne len pár takých čo vedia vynikajúco hrať na nejaký nástroj, ale zvyšok je podľa mňa treťotriedny odpad. To je aj jeden z dôvodov prečo absolútne nepočúvam žiadnych slovenských interpretov a ani s tým nemám v pláne začať. Je mi jasné, že so mnou nebude veľa ľudí súhlasiť a vymenuje mi aspoň 10 rôznych skupín ktoré tu na Slovensku máme a sú špica, eňoňuňo, super a neviem čo iné, ale ja osobne nepoznám žiadnu skupinu či muzikanta ktorého tvorba by za niečo stála a dokázal by som si vypočuť aspoň jeden celý album až do konca.

Nemyslel som si, že budem mať nejakú tému o čom napíšem, ale prezeral som si maily za pár týždňov a Darinka tu zjavne opäť šmejdila. Našiel som si v pošte email, ktorý mi poslal po detekcii môj systém na tejto stránke o návšteve z firmy kde v minulosti pracovala moja verná super priateľka a najlepšia kamarátka Jana, kde tiež pracovala aj jej najkamoška a moja milovaná Darinôčka. Návšteva bola zaznamenaná v piatok 13. júna 2014 o 15:24:38 nášho času a viem s istotou povedať, že by tam nemal nikto žiadny dôvod o priamy vstup na môj web. Tie reči predtým bol samozrejme len sarkazmus z mojej strany ako som opísal tie dve mrchy. Je možné, že tam bol aj prístup z krajiny kde sa nachádza ešte stále aktuálne Jana, ale systém na detekciu mi nejakú dobu nefungoval korektne a manuálne sa mi to zisťovať a predierať sa logmi moc nechce a ani ma to nezaujíma. Touto cestou tieto dve mrchy aj skutočne pekne v úvodzovkách pozdravujem a ak máte v pláne vymazať svoje chyby je to vaša vec, moje svedomie je čisté a najjednoduchší spôsob ako to spravíte je, že kliknete na X v pravom hornom rohu. Svedomie vám to síce nevyčistí, ale to bude mne úplne jedno :-)

Na tejto mojej stránke nefungovalo prihlasovanie sa do administrácie webu. Spočiatku som dával túto chybu za vinu asi nejakému novému nastaveniu na webhostingu. Po kratšom hraní a šťúraní sa v administrácií webhostingu som ale došiel k záveru, že tudy cesta nevede a budem sa musieť pozrieť na ten balast kódu čo som tu splodil za tých pár rokov. Musel som prezrieť skoro 2000 riadkov kódu aby som zistil, že kde je ten pes zakopaný kvôli čom sa nemôžem prihlásiť do svojho vlastného systému.

Od marca sa mi absolútne vôbec nechce nič zaujímavé napísať a netuším prečo, keďže ma to posledné roky aj celkom bavilo. Nemyslím si o sebe, že som nejaký redaktor o čom svedči aj kvalita, úroveň a spracovanie jednotlivých článkov. Neviem poriadne ani ako začať písať o tom, že ma nejako prešla chuť vôbec o niečom písať a skutočne netuším ako to je možné. Síce vidím nejaké to zlepšenie ak to porovnám s mojim začiatkom z pred pár rokov, kedy som to tu niekoľko krát zmazal a začal odznova, ale tak to mi môže byť predsa len jedno, keďže môj blog nie je nejaký denník, noviny, magazín či niečo podobné a je to len taká moja zábavka.

Ak vlastníte nejakú webovú stránku a chcete ju trošku oživiť pri výpadkoch, tak môžete použiť tieto vtipné chybové HTTP hlásenia:

V spisovnej čínštine tiež ako ma-ťiang. Je to tradičná čínska hra s obdĺžnikovými kameňmi, ktorú zvyčajne hrajú štyria hráči. Známa je aj moderná verzia pre jedného hráča kde sa 144 hracích kameňov zamieša a rozloží na stole do určeného tvaru symbolizujúceho korytnačku. Hráč postupne odoberá dvojice rovnakých kameňov s cieľom rozobrať celú kopu.

Toto bude môj najdlhší článok aký som kedy v živote napísal a vôbec niekedy ešte napíšem, to už radšej potom vydám rovno nejakú knihu. Vždy som sa riadil tým, že nikdy nie je nič v živote stratené pokiaľ za to bojuje aspoň jeden blázon a nájde sa samozrejme taký blázon, ale mýlil som sa celý život. Môžem byť blázon aký chcem, je to nakoniec aj tak jedno. Je to rok, kedy sa mi otočila chrbtom moja do vtedy najlepšia kamarátka a osoba ktorá ma niekoľko mesiacov len sprosto využívala a vodila za nos. Každému sa to v živote isto stalo a komu nie, tak žije v tomto svete ako poriadne naivný človek a verí všetkému čo mu kto naservíruje na tácke rovno pred nos ako som tomu veril aj ja. Každý má alebo mal takých priateľov, ktorí ho nakoniec časom podrazili, oklamali, či nejakým iným spôsobom poriadne sklamali. Mne sa to stalo tiež a už na začiatku vznikajúceho problému som to chcel vyriešiť ako dospelý človek, ale zistil som že chcem riešiť niečo čo sa nikdy vyriešiť nedá a ani nedalo, lebo pokiaľ má niekto niečo pekne naplánované a moja dovtedy najlepšia kamarátka, ktorá podporovala len dotyčnú osobu, tak to nikdy opačná strana, čiže v tomto prípade ja nevyrieši, lebo nie je čo riešiť. Najhoršie na tom je ale to, že je to ako by ste otvorili pandorinu skrinku, ale tak taký je predsa život, poprípade vraj osud ako mi bolo celý čas hovorené, ale v inom kontexte. Tento článok píšem hlavne pre tých, čo na mne minulý rok videli, že ma čosi neustále trápi a v podstate aj štve. Nechce sa mi to každému vysvetľovať zvlášť a taktiež je to moja verzia ak majú poniektorí náhodou inú verziu a majú voči mne nejaké predsudky. Či je správna nechám na uvážení každého z vás kto bude mať chuť si prečítať tento román a v podstate len škaredý podraz voči mojej maličkosti.