Toto bude môj najdlhší článok aký som kedy v živote napísal a vôbec niekedy ešte napíšem, to už radšej potom vydám rovno nejakú knihu. Vždy som sa riadil tým, že nikdy nie je nič v živote stratené pokiaľ za to bojuje aspoň jeden blázon a nájde sa samozrejme taký blázon, ale mýlil som sa celý život. Môžem byť blázon aký chcem, je to nakoniec aj tak jedno. Je to rok, kedy sa mi otočila chrbtom moja do vtedy najlepšia kamarátka a osoba ktorá ma niekoľko mesiacov len sprosto využívala a vodila za nos. Každému sa to v živote isto stalo a komu nie, tak žije v tomto svete ako poriadne naivný človek a verí všetkému čo mu kto naservíruje na tácke rovno pred nos ako som tomu veril aj ja. Každý má alebo mal takých priateľov, ktorí ho nakoniec časom podrazili, oklamali, či nejakým iným spôsobom poriadne sklamali. Mne sa to stalo tiež a už na začiatku vznikajúceho problému som to chcel vyriešiť ako dospelý človek, ale zistil som že chcem riešiť niečo čo sa nikdy vyriešiť nedá a ani nedalo, lebo pokiaľ má niekto niečo pekne naplánované a moja dovtedy najlepšia kamarátka, ktorá podporovala len dotyčnú osobu, tak to nikdy opačná strana, čiže v tomto prípade ja nevyrieši, lebo nie je čo riešiť. Najhoršie na tom je ale to, že je to ako by ste otvorili pandorinu skrinku, ale tak taký je predsa život, poprípade vraj osud ako mi bolo celý čas hovorené, ale v inom kontexte. Tento článok píšem hlavne pre tých, čo na mne minulý rok videli, že ma čosi neustále trápi a v podstate aj štve. Nechce sa mi to každému vysvetľovať zvlášť a taktiež je to moja verzia ak majú poniektorí náhodou inú verziu a majú voči mne nejaké predsudky. Či je správna nechám na uvážení každého z vás kto bude mať chuť si prečítať tento román a v podstate len škaredý podraz voči mojej maličkosti.
Pridané 12. marca 2014