Dnes som sa dočítal celkom zaujímavú vec a to, že 185 kilogramové robotické vozidlo Opportunity, ktoré pristálo na povrchu Marsu na konci januára 2004 pokorilo rekord sovietskeho Lunochodu 2 v prejdení vzdialeností po inom vesmírnom objekte ako je Zem. Lunochod 2 poslal Sovietsky zväz na Mesiac v roku 1973. Minulý rok sa predpokladalo, že toto vozidlo na Mesiaci prešlo len 37 kilometrov, ale na základe presnejšieho zmerania stôp zo satelitných záberov prešlo toto ruské vozítko ale 39 kilometrov.

Pred necelým mesiacom som písal o perfektnom pouličnom gitaristovi z Poľska, ktorý je bezkonkurenčne asi najlepší čo som na internete našiel. Možno je podobných pouličných gitaristov viac, ale ja som lepšieho doteraz nenašiel a snáď nejakého podobného ešte nájdem. Skúsil som vyhľadávanie zmeniť o pár parametrov a vypľulo mi to gitaristu s menom Ewan Dobson. Je to aspoň podľa Wikipedie známy virtuóz a umelec. Musím uznať, že mu tie prsty na tej akustickej gitare idú jedna báseň a nebol by som vôbec proti ovládať aspoň z polovice tak gitaru ako to ide im dvom, ale na to treba mať bunky a keby to mohol robiť každý, tak tu máme asi zjavne samých gitaristov :-)

Najväčší darček, ktorý môže človek niekomu dať, je jeho čas. Pretože, keď niekto niekomu daruje svoj čas, daruje mu kúsok svojho života, ktorý už nevráti a to je to čo ma na týchto dvoch špinách spomenutých nižšie vadí a do konca života aj vadiť bude. Mal som skvelý život, pretože som mal okolo seba ľudí, na ktorých mi záležalo. Teraz mi je však oveľa lepšie pretože vďaka ním mám okolo seba ľudí, ktorým záleží na mne a radšej mať okolo seba kvalitu ako bezduchú kvantitu. Nemusím tak falošných a slizkých jedincov ako sú tie dve aj s ich prisluhovačmi. Hovorí sa, že si neuvedomujeme čo máme, pokiaľ to nestratíme. Pravda je však úplne iná, lebo si veľmi dobre uvedomujeme čo máme, ale neveríme, že by sme to mohli niekedy stratiť a to je aj váš problém moje milé. Milé slečny, ja by som radšej zomrel ako by som mal zradiť a podraziť kamaráta, ale to vy nikdy nepochopíte, lebo nemáte žiadnu úctu ku kamarátstvu a nie jeden krát ste mi to dokázali, len vtedy som si také veci nevšímal. Ako sa hovorí, tak dobrý úsudok vychádza zo skúseností, ale toto kamarátstvo s vami vychádzalo zo zlého úsudku. Mysleli ste si, že vám tento podraz zožeriem aj s navyjákom a nič sa nestane. Neverili ste tomu, že by sa stalo naopak to čo sa stalo a ja som vám túto možnosť ukázal.

Ak chce nejaký majiteľ web stránky sledovať vracajúcich sa návštevníkov na svojej stránke, tak môže na takéto niečo využiť trebárs koláčiky (cookies) s ktorými pracuje väčšinou každý normálny internetový prehliadač. Týmto spôsobom sa u návštevníka v jeho počítači uloží informácia o návšteve danej stránky a pri opätovnej návšteve ho stránka na základe cookies dokáže správne identifikovať. Problém nastáva trebárs pri zmazaní cookies, preinštalovaní prehliadača a podobne. Sám si tu meriam návštevnosť, pohyb po stránke či v prípade nejakého problému report o nejakej návšteve po správnej identifikácií návštevníka. Je mi jasné, že to sú zbytočnosti, ale zaujímajú ma takéto veci ako fungujú, ich princíp a človek sa pri programovaní aspoň niečo naučí. Doteraz som tu používal cookies, ale dlhšiu dobu to tu už nie je a stále som premýšľal ako ináč unikátne identifikovať návštevníka bez ukladania nejakých informácií v jeho počítači.

Už pár dní som zavesený na Youtube a počúvam rôznych pouličných muzikantov. Dosť často mám pocit, že to na tých hudobných nástrojoch vedia lepšie ako plno komerčných hudobníkov. Hlavne takých slovenských, keďže tu máme skutočne len pár takých čo vedia vynikajúco hrať na nejaký nástroj, ale zvyšok je podľa mňa treťotriedny odpad. To je aj jeden z dôvodov prečo absolútne nepočúvam žiadnych slovenských interpretov a ani s tým nemám v pláne začať. Je mi jasné, že so mnou nebude veľa ľudí súhlasiť a vymenuje mi aspoň 10 rôznych skupín ktoré tu na Slovensku máme a sú špica, eňoňuňo, super a neviem čo iné, ale ja osobne nepoznám žiadnu skupinu či muzikanta ktorého tvorba by za niečo stála a dokázal by som si vypočuť aspoň jeden celý album až do konca.

Nemyslel som si, že budem mať nejakú tému o čom napíšem, ale prezeral som si maily za pár týždňov a Darinka tu zjavne opäť šmejdila. Našiel som si v pošte email, ktorý mi poslal po detekcii môj systém na tejto stránke o návšteve z firmy kde v minulosti pracovala moja verná super priateľka a najlepšia kamarátka Jana, kde tiež pracovala aj jej najkamoška a moja milovaná Darinôčka. Návšteva bola zaznamenaná v piatok 13. júna 2014 o 15:24:38 nášho času a viem s istotou povedať, že by tam nemal nikto žiadny dôvod o priamy vstup na môj web. Tie reči predtým bol samozrejme len sarkazmus z mojej strany ako som opísal tie dve mrchy. Je možné, že tam bol aj prístup z krajiny kde sa nachádza ešte stále aktuálne Jana, ale systém na detekciu mi nejakú dobu nefungoval korektne a manuálne sa mi to zisťovať a predierať sa logmi moc nechce a ani ma to nezaujíma. Touto cestou tieto dve mrchy aj skutočne pekne v úvodzovkách pozdravujem a ak máte v pláne vymazať svoje chyby je to vaša vec, moje svedomie je čisté a najjednoduchší spôsob ako to spravíte je, že kliknete na X v pravom hornom rohu. Svedomie vám to síce nevyčistí, ale to bude mne úplne jedno :-)

Na tejto mojej stránke nefungovalo prihlasovanie sa do administrácie webu. Spočiatku som dával túto chybu za vinu asi nejakému novému nastaveniu na webhostingu. Po kratšom hraní a šťúraní sa v administrácií webhostingu som ale došiel k záveru, že tudy cesta nevede a budem sa musieť pozrieť na ten balast kódu čo som tu splodil za tých pár rokov. Musel som prezrieť skoro 2000 riadkov kódu aby som zistil, že kde je ten pes zakopaný kvôli čom sa nemôžem prihlásiť do svojho vlastného systému.