|
Výroba klobás pred Vianocami · Život študenta na vysokej škole
Niekto sa možno čuduje ako aj ja, že to sú len fotky za polovicu roka, ale je to z toho dôvodu, že niekedy koncom júna minulého roka som si kúpil nový telefón BlackBerry Passport. S ním som začal trošku viac fotiť ako inokedy a fotky som ihneď nezmazal ak som niečo odfotil.Začnem teda prvou fotkou z obce Radimov, resp. obrázok z videa ktoré som tam nahrával. V tejto obci sa dňa 13.6.2015 uskutočnil medzinárodný folklórny festival spojený s prehliadkou krojov. Na fotografii sú baby s ktorými som tam bol, boli jediné ktoré vystupovali na pódiu najdlhšie a roztancovali väčšinu v sále.
Pri folklóre ešte chvíľu zostaneme, lebo mesiac na to sa konali v Detve folklórne slávnosti, kde sme boli partia dva či tri dni, už nepamätám. Každopádne som nečakal, že ľudia majú o také niečo záujem, veď amfiteáter hovorí sám za seba.
Týždeň nato som sa vydal s Lenkou na druhú stranu Slovenska, boli sme v lese opekať, na najlepší plnený langoš, či v jednom bývalom kameňolome z ktorého vzniklo tyrkysové jazierko v ktorom sa našla vraj skamenelina pravekej veľryby čo som sa aspoň dopátral a preto bola ťažba v tomto kameňolome zastavená. Na fotke je vidieť červenohnedé sfarbenie ryby, ktorá by sa ako keby vrhla hlavou dolu do vody. Podľa niektorých ľudí to je zas len náhodne vytvorený obraz zo sfarbeného vápenca. Kde je ale pravda netuším a ani som o tom viac nepátral, keďže ma to až tak extra nezaujíma a čo je dôležitejšie, tak to je každopádne jedno z krajších miest na Slovensku.
Takto dopadla Lenka a tak dopadne každý kto ide so mnou v aute a chce si spievať pesničky z rádia :-)
Prvého augusta sme boli partia jedenástich na splave na malom Dunaji. Ja som bol samozrejme prvý krát, čiže som bol aj celkom vysratý z toho. Zistil som ale, že šoférovať kajak je asi ako bicyklovanie. Tento rok pôjdem jedine ak si spravíme s niekým z dvoch kajakov katamaran, keďže jeden náš kajak sa prevrátil. Bola to síce neskôr sranda keď sme si z toho robili prdel, ale ja by som v ňom veru nechcel byť :-) čiže som radšej skrz toho nemal pri sebe mobil, ani žiadny fotoaparát. Z toho dňa mám len jednu fotku gulášu čo sme robili na jednodňovej medzi zástavke pred pokračovaním ďalší deň ďalej.
Týždeň na to som bol na svadbe, ale z nej si teda moc od večera nepamätám. To je tak keď sa Bratislavčan a starejší zo svadby dá do partie so záhorakmi. Bol som prvý krát na takej svadbe, kde bol aj starejší, ktorý robí program a má to asi čosi do seba, ten asi aj na totálne nudnej svadbe tých ľudí dá do pucu a vytvorí zábavu.
Koncom augusta som bol s Lenkou v Bojniciach na tri dni. Tam sa oplatí na víkend zájsť, nudiť sa tam nedá ani cez deň ani večer ako sme zistili, ale treba aj rezervné nohy so sebou.
Týždeň nato som robil šoféra na Vinnej ceste, keďže nie som vinár ale pivár, tak som sa obetoval ako každý rok. Ten dedko na fotke bol celkom vtipkár, dal som si len trochu na jazyk toho jeho vína a to bolo jedno z tých vín čo tam poniektorí mali a ako tak mi chutilo, ale neviem si predstaviť niekde celý večer popíjať víno. Pivo je predsa liek a nie nejaké víno.
V polovici septembra som bol s Lenkou v Španielsku. Jediné čo Španielsku musím vytknúť je pivo, boli sme v Malgrat de Mar a tam mi chutilo akékoľvek pivo tak isto, akoby tam mali len jeden druh piva a menili na ňom etiketu s názvom a cenovku. Každý večer sme mali v hotelovom bare živú hudbu. Top tam bol Simon Grant a Didier Schols, aspoň podľa počtu fanúšikov tam oni mali jeden aj druhý večer veľké obecenstvo a nie len v našom hotelovom bare. Jeden večer sme na nich natrafili aj v inom hotelovom bare kde vystupovali a tiež tam bola plnka. Pritom sa mi zdalo, že miestami šli na playback ale tak vytknúť sa im moc nedá, keďže ľudia sa bavili. Ochutnali sme dva krát aj Španielske národné jedlo Paella. Nebolo to zlé, ale že by som sa šiel za tým potrhať, tak to veru tiež nie, ale ináč tam bolo fajn. Naše bryndzové halušky sú určite lepšie.
Neďaleko bol aj Marineland Cataluna kde sme si spravili výlet. Areál mi prišiel ako také menšie ZOO a druhá strana ich areálu bolo celkom veľké kúpalisko. Gro celého Marinelandu boli samozrejme show s delfínmi, tuleňmi a papagájmi. Tu by sa zas pre zmenu malo Slovensko čo učiť, hlavne tá úroveň tam bola rozhodne iná. Čiže ak má niekto v pláne ísť do Španielska a pozrieť aj nejaké delfinárium, tak odporúčam, lebo tie show stoja za to. Na youtube si ich každý zvládne nájsť, čiže sem ani svoje hodinové video nevkladám.
Na konci septembra došla jedna kamarátka z Fínska na pár dni domov a doniesla mi pivo z ich podniku kde vo Fínsku pracuje. Pivo si tam varia sami a zjavne aj fľaškujú ak má niekto záujem. Pil som trebárs pivo z Thajska, ktoré za moc nestálo, no toto pivo z Fínska bolo vynikajúce a to ja na akékoľvek pivo nepoviem.
V októbri sme zbehli na nejaké poľovnícke dni, kde súťažila kamarátka Katka so svojim psom, ale tuším nezískala žiadnu cenu skrz toho, že jej fenka bola mlada či také čosi.
Po ceste domov som sa chcel zastaviť v dedine Nová Lehota, kde sa natáča slovenský sitkom Horná Dolná. Keďže sa mi ten seriál páči, tak som chcel vidieť v akom zapadákove sa to natáča. Stihli sme tam s Lenkou dôjsť keď ešte stál v dedine Hornodolnianský kakaovník. Boli sme tam aj teraz dva týždne dozadu po ceste z lyžovačky s Maťou a Rolim, ale kakaovník tam už nebol. Tá dedina je úplný koniec sveta, dokonca ani signál tam nie je. Takže sa ani nedivím, že sa starostovi návštevy fanúšikov tohto slovenského sitkomu nepáčia.
Kúpil som aj si malého drona, lebo som sa ho chcel naučiť pilotovať. Mal som k nemu aj kameru, tak som skúsil za dedinou do akej výšky tá 30 gramová sranda dokáže vzlietnuť. Toto bola maximálna výška, kde som ešte ako tak dokázal ustáť na jednom mieste a vôbec som sa dostal. Ako náhle zafúkal silnejší vietor, tak dron šiel automaticky svojim bohom až kým sa nezrútil na zem. Neviem si predstaviť pilotovať nejakého kilového drona, ktorému by čosi zlyhalo a pod ním by boli autá, či ľudia. To by bol dosť prúser, čiže snáď niečo také zákonom nikdy nepovolia aj keď sa bude jednať o drony na obchodné účely, lebo veriť sa tomu určite nedá. Možno niekto zachytil minulý mesiac ako pár centimetrov od nejakej lyžiarky padol takýto dron, pričom to bol dron v cene nejakého lepšieho sedanu a trošku väčší. Tá lyžiarka mala úplne šťastie, lebo ak by ju vtedy ten dron z tej výšky zasiahol do hlavy, tak zistí ako voňajú fialky z druhej strany. Na poslednej fotke som v ľavom dolnom rohu pod hromadou listov a vraj to je HD kamera :-D Určite si chcem ale kúpiť nejakého nového, ktorý by disponoval FPV spolu aj s headsetom, to by mohlo byt celkom zaujímavé na odreagovanie dať si okuliare a takto si poletovať z vtáčej perspektívy niekde na lúke.
V polovici novembra som sa nechal nahovoriť na školu v prírode v obci Dobrá voda. Keď som bol sopliak, tak som v škole v prírode nikdy nebol a teraz aj s bandou sopliakov som sa nechal na také niečo nahovoriť, ale bola to celkom sranda. Deti mali svoj celodenný program a ja som s Rolim robil na chodbe dozor. Popritom sme pozerali filmy a samozrejme vypili litre piva, takže tá škola v prírode nebola až taká zlá :-D Jeden deň sme zbehli aj na nejakú zrúcaninu gotického hradu čo tam bol, navštívili aj lokálnu krčmu kde mali celkom dobrých utopencov.
Na záver si nechám to najlepšie čo mám ešte v pamäti :-) niekedy v novembri som bol po roku aj s kamarátom z Ukrajiny na pive. Ak dobre počítam tak po troch rokoch sa mi priznal s jednou vecou. Pýtal sa ma na Janu, že ako sa má, kde je a podobne. Povedal som mu, že som ju tri roky nevidel a ani ma nezaujíma ako sa má. Priznal sa mi s niečím čo mi ani Jana nepovedala, asi sa už fakt hanbila za to čo je zač. Niekedy v 2012 som ho raz zobral na pivo aj s touto bývalou kamarátkou Janou von, kde sme sa celkom dobre zabavili. Ráno sme šli Janu odprevadiť na byt a že tam ešte čosi vypijeme, ale ja zvyčajne keď už mám dosť tak zaspím a tak sa stalo aj u Jany, kde som zachrápal. Určite lepšie zaspať ako vystrájať či robiť nejaký bordel boh vie kde a tam som mal kde sa aj vyspať, keďže všetci jej spolubývajúci boli odcestovaný domov. Celý čas sa bál ako sa mi priznal, že s Janou niečo mám čo som mu aj teraz v novembri naposledy vysvetlil, že som s Janou nikdy nič nemal, že to bola len moja kamarátka a nič viac. Po troch rokoch sa mi priznal, že keď som zaspal u nej na byte, tak si to s Janou v kuchyni rozdali, že mu tam kričala do ucha „že Sťopa, ty si ale diabol“. Takže som získal živý dôkaz o tom, že Jana nebola nikdy táka ako sa pred každým pretvarovala, ale rozťahovala nohy každému keď mala vypité, ale tak o tom som tu už spísal tonu viet, čiže sa viac k tomu ani nevyjadrujem. Tá informácia ma veľmi potešila a bol by som sebec, ak by som tiež v takom ročníkovom článku niekde nespomenul.
Na krajší záver som priložil fotku môjho psa. Na tej fotke ma len 3 týždne alebo mesiac, toto si už nepamätám presne a našiel som ju pri robení poriadku v dátach.