|
15 litrov za skoro 4000 € · (Ne)viditeľné rádio so slušným zvukom
Na ďalší deň som otvoril stránku www.zoskok.sk, našiel číslo a rovno nás objednal na najbližší možný termín čo bolo 2. júna 2012. Týždeň pred zoskokom mi ale odtiaľ volali a vyzeralo to tak, že sa zoskok presunie na 16. júna 2012 z Prievidze do Slávnice a skákali by sme nakoniec z výšky 4000 metrov.
Keďže sme to už mali ale takto všetko naplánované a aj keď nám počasie moc nehralo do karát, aj tak sme nakoniec išli ako sme to dohodli. Po príchode na letisko nás zbadala slečna Terézia a hneď na nás, vy ste Fečíkovci, že? :-D Zoznámili sme sa, aj sme si hneď potykali, ono popravde každý z nich čo tam boli sa správali tak celkom dosť kamarátsky a neformálne. Vybavili sme s ňou nejaké tie formality ako Bohumil povedal „Tož, zas nejaké formality!“ :-) a šli sme počkať na pohár čaju do aeroklubu čo tam bol kým dôjde pilot a povie či je možné skákať, alebo budeme musieť ešte čakať na lepšie počasie. Po oblečení kombinézy sme šli k lietadlu, kde sme si spravili fotku a dostali inštruktáž ako to bude hore celé prebiehať, ktorú som samozrejme nevnímal ako obvykle a rozmýšľal som namiesto toho, že čo si dám na obed v aeroklube. Keďže sme do Prievidze došli okolo 12 na obed a kým sme to mali všetko za sebou, tak boli asi 3 hodiny poobede a už sme boli aj celkom hladný z tej cesty, ale nechceli sme jesť pred tým zoskokom pre istotu, tak sme museli počkať. Môj tandemista Miro, ktorý je nižšie aj so mnou na fotke asi v 2500-2700 metroch mi to celé zopakoval ešte raz v lietadle a šli sme teda na to.
Všetci traja sme sa báli hlavne počasia, lebo to vyzeralo všelijako keďže bolo všade zamračené, ale nakoniec nám to vyšlo a na mňa sa usmialo najviac šťastie, lebo sa vytvorila diera v oblakoch keď som bol na rade ja. Aj keby sa tak náhodou nestalo, tak slnečno tam bolo tak či tak, síce zo zeme to nevyzeralo, že svieti slnko, ale tam hore ako je vidieť na fotke nižšie bolo celkom dosť slnečno :-) akurát tam bolo trošku viac chladnejšie ako dole. Čo nám aspoň pilot povedal, tak že tam boli -2°C
Po síce krátkom, ale super voľnom páde prišiel na rad spomaľovač a tým bol padák, za ktorý som samozrejme vďačný, že sme ho mali ha ha :-) Miro mi dal po vyrovnaní si na ňom aj zašoférovať. Spravil som dve otočky a potom to prebral on a šiel na pristátie. Aj keď má za sebou vyše 5000 zoskokov ako nám pri zoznámení vravel, tak si to užíval viac ako ja. Čakal som, že to už po toľkých zoskokoch bude nuda, ale presvedčil ma v tom, že to nebude nuda ani pri 10000 zoskokov a spravil by som si niekedy taký kurz, lebo je to fakt paráda. Určite navštívim aj Slávnicu a dám tam ten tandemový zoskok z výšky 4000 metrov.
Po pristáti nám Terézia dala certifikát o absolvovaní zoskoku, spravili si ešte fotku a my sme sa šli konečne najesť. Terézia nám dala neskôr CD s neupraveným video záznamom a povedala, že domov nám zašlú neskôr zostrihané video aj s hudbou. Ten aeroklub vyzeral dobre, obed čo sme si tam dali bol fakt super, podávali tam také fakt že chlapské porcie a musím priznať aj to, že tam boli naozaj fakt pekné čašníčky.
Počas návštevy aeroklubu nás pozoroval zavesený parašutista, ktorý asi dohliadal na každého čo tam prišiel na kávu alebo jesť :-)
Aby som nezabudol, tak pri obliekaní kombinézy som sa Mira spýtal či môžem mať pri sebe svoj GPS prijímač (Garmin Edge 800), že by som si chcel zmerať ako rýchlo budeme letieť k zemi. Ako je vidieť na grafe, tak naša maximálna výška z ktorej sme skákali bola 3382 metrov nad morom. Do tejto výšky sme sa lietadlom dostali za asi 20 minút, čo bol tiež celkom zážitok. K zemi sme voľným pádom mali v priemere rýchlosť okolo 150 km/hod kým sa asi po dvoch kilometroch voľného pádu otvoril padák, maximálna rýchlosť mohla byť niekde okolo 200 km/hod, časovo to bolo zhruba okolo 35 sekúnd voľným pádom. Od otvorenia padáku až po pristátie sme mali v priemere rýchlosť okolo 25 km/hod a trvalo nám to asi 3 minúty kým sme sa dostali na zem.
Čiže ak máte v pláne si vyskúšať tandemový zoskok, tak to vrelo odporúčam. Nečakajte na lepšiu chvíľu a tiež sa nebojte. Bol tam s nami aj jej kamarát, ktorý sa bojí výšok a ani na to nemyslel pri zoskočení. Je to naozaj super zážitok a pôjdem určite ešte vyskúšať tých 4000 metrov do Slávnice. Ak by chcel niekto niečo o tom vedieť viac, že čo ako prebiehalo, tak mi napíšte email a upresním ak budem vedieť.