Ján Fečík


osobná stránka · blog

Dátum: dnes je streda, 23. júla 2014
Čas: 15:57:10, 1406123830, @623
Meniny má: Oľga
IP adresa: 54.204.127.191 / US

28 °C

dnes
25 °C / 14 °C

štvrtok
25 °C / 14 °C

piatok
27 °C / 16 °C

sobota
29 °C / 18 °C

Pivné múzeum

Robil som si poriadok na počítači a našiel som jednu fotku z môjho posledného výletu do Prahy, kedy som bol za kamarátkou na návšteve. Ak sa dobre pamätám, tak to bolo 25. decembra 2010, ale nie som si úplne istý. Chcel som tam ísť len tak na otočku, že by som sa niekedy pred pól nocou ešte v ten deň vrátil domov. Do Prahy som došiel niekedy pred obedom rýchlikom s názvom Slovenská strela. Keď som sa dostal z vlakovej stanice von na vzduch a snažil sa trošku zorientovať, tak som myslel že som vystúpil v Rusku, asi taká zima tam vtedy bola.

Keďže kamarátka bola do rána v robote, tak som čakal kým sa aspoň trochu vyspí a potom jej zavolám, že som už tam. Za ten čas som svoju pivnú túru začal v nejakom podniku čo som našiel v obchodnom centre do ktorého som sa dostal blúdením po Prahe cez mosty a nakoniec metrom, čo som mohol spraviť rovno z vlakovej stanice. Holt, kto nemá v hlave má v nohách a navyše len v bunde s krátkym tričkom pod ňou. Keď som sa s ňou skontaktoval, tak ma nejakým spôsobom vynavigovala ako sa k nej dostanem a po asi pól hodine som sa k nej aj nakoniec dostal. Niečo sa mi marí, že ma pomaly nespoznala, lebo som mal dlhšie vlasy. Vyzerala ako by preflámovala celu noc, ale neskôr som aj pochopil prečo tak vyzerá. Hodinu sme asi pobudli u nej, lebo sa rovno pripravovala opäť do roboty aby sa nemusela vracať neskôr domov a šli sme sa pomaly naobedovať. Po obede ma povodila po meste a keďže vie že som pivár, tak ma zobrala do Pražského pivného múzea. Keďže som už bol za celý deň celkom dosť upivovaný a nevedel som o tom, tak som ich tam za tie asi dve hodiny moc veľa nevypil. Stihol som ak si dobre pamätám len 7 z 30 rôznych druhov pív čo tam čapujú.Pivné múzeumMedzi tým tam za nami došli jej dvaja kamaráti a šli sme ju hodiť do práce. V aute som zistil, že otec jedného z nich má nejaký menší pivovar a vzadu na podlahe mal prepravku s ich pivom. Tak som dve stihol za tu chvíľu do seba kopnúť, keďže boli celkom chutné. Kamarátku sme vyhodili teda v práci a vrátili sa naspäť. Tam som ešte vyskúšal jedno pivo a pomaly šli preč. Chceli ma hodiť za ňou, ale tak vedel som približne kde to je a prechádzka by mi nezaškodila, tak sme sa pobrali každý svojim smerom. Pamätám si, že všade bola tona ľadu a jeden takýto som aj pocítil hlavou, keď som sa šmykol a zrazu uvidel nebo. Pohľad to bol ale pekný, keďže bola jasná obloha a aj hviezdy bolo vidieť. Nakoniec som sa dostal do podniku kde ešte do dnes robí a tam som zotrval asi do tretej rána. Jej kolegyňa mala chuť ísť niekam sadnúť po práci, tak sme teda šli do nejakého rockového podniku, ak si dobre pamätám tak sa jednalo o Harley. Čo som si tak všimol, tak všade kde som bol, sa správali všetci pracovníci slušne a to mám na mysli aj vyhadzovačov. Ak to porovnám s podnikmi v Bratislave, tak to je úplne iná úroveň, mentalita a aj všetko ostatné.

Niekedy pred koncom roka 2013 som hovoril pár kamarátom o mojej poslednej návšteve Prahy a že by som šiel opäť niekedy do Prahy na víkend, keďže som si chcel zopakovať pivný výlet a ochutnať tak všetky druhy piva, ktoré čapujú v pivnom múzeu. Nejako sme sa dali dohromady a nakoniec sme šli partia na víkend od 17. do 19. januára 2014. S Peťom sme boli teda nakoniec pod ženskou nadvládou Janky, Zuzky a Hanky. Keď sme už boli konečne v Prahe, tak dievčatá priebežne vymýšľali plán, mne to bolo v podstate jedno, keďže sa viem prispôsobiť, ale jediné čo som chcel aby bolo obsiahnuté v ich pláne bola návšteva pivného múzea :-) a to sa mi aj splnilo. Po celodennom sobotňajšom chodení po Prahe a chutnom obede v Hard Rock Cafe sme sa konečne dostali do pivného múzea. Ochutnal som všetky druhy čapovaného piva, ale nebol som tam jediný. Videli sme tam partiu chalanov, ale aj dve dievčatá. No všetci sa dostali len k 10 až 15 pivám. Takého magora ako som bol ja sme tam za celý čas nenašli. Polovicu pív by som zaradil skôr k ženským pivám a nepivárom, ktoré by im určite chutili, tá druhá polovica by sa dala tiež rozdeliť na ďalšie dve polovice. Boli medzi nimi ako chutné tak aj také ktorým som neprišiel na chuť. Možno ak by som si dal každý deň jedno iné, tak by som to vedel lepšie ohodnotiť, ale to by som tam musel zostať mesiac, alebo tam bývať aby som objektívne povedal ktoré je aké. Pri ďalšej návšteve Prahy sa tam isto opäť ukážem. Po odchode sme zašli do podniku Hooters, kam chcel ísť pre zmenu Peťo, ale boli sme všetci sklamaný ako z interiéru, tak aj z toho ako tam varili, len pekná obsluha nestačila. Na záver sme to ukončili, tak ako aj deň predtým v Lucerne, ale v ich reštaurácií, tam vrelo odporúčam ich utopencov, lepších som nikdy ešte nejedol. Tento rok sa do Prahy ešte určite vyberiem.

Článok bol zobrazený 565 krát a obsahuje 872 slov
Pridané 20. januára 2014